Základná škola vo Vyšnej Rybnici

obec Vyšná Rybnica

Vyšná Rybnica je malá dedina, ktorá má o niečo viac ako 100 čísel domov na južných svahoch podhoria Vihorlatské vrchy v nadmorskej výške 220 až 230 m n. m. v údolí riečky Okna vyvierajúcej v malebnom jazere Morské oko, asi 10 km na sever od okresného mesta Sobrance.

Keď vyjdeme z dediny do jej chotára, otvorí sa pred nami, pri pohľade od západu až na juhovýchod severným smerom, nádherný pohľad na Vihorlatské vrchy takmer výlučne s listnatými lesmi, najvyšším štvorhrbým Vihorlatom ( 1076 m n. m. )

Pri pohľade južným smerom sa pred nami otvára panoráma najsevernejšej časti Potiskej nížiny - Východoslovenskej nížiny.

Najsevernejšia časť jej katastrálneho územia od čias existencie stolíc ( žúp ) bola súčasťou severnej hranice Užskej župy so sídelným mestom Užhorod (Ukrajina) a v mladšej histórii, ako aj v súčasnosti tvorí severnú časť hranice okresu Sobrance, v rokoch 1960 až 1976 okresu Michalovce a Košického kraja.

Prevažnú časť katastrálneho územia tvoria lesy, ktoré v minulosti spolu s obrábaním pôdy tvorili základný zdroj obživy jej obyvateľov. Najnižší bod 183 m n. m. sa nachádza pri potoku Hliník, najvyšší je vrch Nežabec 1023 m n. m. Rozloha katastrálneho územia je 4 012 ha.

Poloha obce v okrese
Poloha obce v okrese
Vyšná Rybnica (Rybnička) bola založená ako slovanská dedina na majetkoch šľachticov z Michaloviec a Tibavy na panstve Jasenov. Obývali ju v prevažnej miere sedliaci. Založili ju šoltýsy ( Šoltýs - Zakladateľ, sprostredkovateľ osídlenia /lokátor/ dedín na nemeckom a valašskom práve. Pri kolonizácie na valašskom práve sa nazývali tiež kenéz. Na základe písomnej zmluvy so zemepánom získali na založenie novej alebo osídlenie starej, spustnutej osady výsady, ktoré im zabezpečovali výhodné majetkové pomery a dedičné richtárstvo s určitou súdnou a správnou právomocou. Boli výkonnou zložkou medzi zemepánom a poddanými. Od konca 17. storočia pojmom šoltýs označovali aj richtárov, ktorí nemali nijaké výsady. Po urbárskej regulácii za Márie Terézie inštitúcia šoltýstva úplne zanikla.) a pôsobili v nej ešte koncom 16. storočia.
Bližšie údaje o zložení obyvateľstva, jeho počte, národnostnej štruktúre nemožno až do začiatku 19. storočia zistiť. V stredoveku sa nevykonávali sčítania obyvateľstva. Kvôli plateniu daní kráľovi sa vykonávali súpisy poddanských domov, súpisy zdaniteľného obyvateľstva a daňové súpisy.
Podľa autora práce Dejiny osídlenia Užskej župy Ferdinanda Uličného boli v roku 1567 v obci zdanené štyri sedliacke domácnosti, každá od polovice porty (Porta - Základná daňová jednotka v Uhorsku za feudalizmu. Prvý raz sa spomína v dekréte Karola Róberta z roku 1342, v ktorom sa nariaďovalo vyberať daň z každej porty vo výške 18 denárov. Rozsah porty nebol fixne stanovený /pod portou sa rozumel sedliacky dvor, v ktorom bývalo aj viac rodín/ ).. V roku 1588 boli tri domácnosti hospodáriace na polovici porty a jedna na štvrtine porty. Štyri domácnosti boli želiarske a šoltýstvo patrilo už trom rodinám. V nasledujúcich rokoch došlo k značnému rozšíreniu dediny. V roku 1599 mala už 24 obývaných poddanských domov a dva až tri domy patrili šoltýsom. Na prelome 16. a 17. storočia bola stredne veľkou dedinou. V 17. a začiatkom 18. storočia väčšina poddaných dedinu v dôsledku stavovských povstaní uhorskej šľachty opustila alebo vymrela. V roku 1715 hospodárilo v nej jedenásť sedliackych a jedna želiarska rodina. Vplyvom postupného zvyšovania počtu obyvateľov v Užskej župe od začiatku 19. storočia možno predpokladať, že v tomto období dochádzalo k zvyšovaniu počtu usadlostí (rodín) aj v dedine. V priebehu storočia počet obyvateľov sa mierne zvyšoval. Začiatkom 20. storočia od roku 1910 dochádza k miernemu nárastu obyvateľov. V 20. rokoch vplyvom silného vysťahovalectva došlo k zníženiu počtu obyvateľov. Napríklad pri sčítaní ľudu v roku 1910 žilo v zahraničí 113 obyvateľov z celkového počtu 486, čo činilo 23 %.
Pohľad na obec z chotára
Prístupová cesta do obce (vľavo budova školy)
Mapa obce z roku 2000
Mapa obce z roku 1863
Mapa obce z roku 1973
PRIEHRADA

Vyšná Rybnica je krásna dedinka. Ako sa môžete presvedčiť je málo obcí s takými prírodnými danosťami, ako je riečka Okna a potok Rybnička, ktoré vytvárajú v dedine neopakovateľnú atmosféru. Bujná vegtetácia a krásne zurkotanie tečúcej vody prináša tunajším deťom radosť a možnosti na šantenie.
Povyše obce sa rozprestiera vodná nádrž, ktorej kolaudácia bola uskutočnená v r. 1974. Rozlohou veľká a na veľa spôsobov využiteľná priehrada nám ponúka veľa možností počas celého roka. Turista si môže zaloviť vo vodách od ústia potoka Okna až po vodnú nádrž Vyšná Rybnica a nad telesom hrádze. Dobré podmienky na rybolov nám ponúka vodná plocha nádrže. V blízkosti vodnej nádrže sa nachádza pstruhová farma.

Západ slnka nad priehradou
Zaujímavosti z obecnej kroniky
Pohroma (1954)
Hmla (1948)
Požiar (1946)
Ľudová pieseň (1948)
Národopis (1948)
Kaštieľ (1948) -2.časť
Kaštieľ (1948) -1.časť
Založenie obce (1948)
Zverinec (1948)
Úvodná strana z roku 1948
Táto kronika obce končí rokom 1980, k dalším častiam sme sa nedostali
Prvé farebné televízory (1977)
Požiar (1975)
Vodná nádrž (1974)
Vznik Základnej deväťročnej školy (1973)
Súhrný zápis (1972)
Pamätná kniha (1972)
Popis obce (1961)
Zábavy a veselice (1959)
Majitelia osobných áut a motocyklov (1958)
Majitelia osobných áut a motocyklov (1957)
Piesne a tance (1956)
Založenie obce (1980) -1.časť
Založenie obce (1980) - 2.časť
Úsek školstva (1978)
Obliekanie (1980)
úvod    
o okrese    
z histórie obce  
o ašej škole  
CHKO Vihorlat  
chcete nás kontaktovať ?